Warning, neko! (Časť 1.)

13. dubna 2013 v 22:13 | ~Takanashi Inori~
Tak, tu je 1. diel mojej poviedočky :3 idem pokračovať podľa jednej rozpísanej... snáď sa vám to bude páčiť ^^ písala som to ešte kedysi, teraz som tam spravila len nejaké úpravy... preto je to aj také krátke, ale nechce sa mi to predlžovať ani sem vtlačiť ďalší diel, myslím že to takto stačí :D


Inori nemohla zaspať, tak si púšťala po izbe bublifuk. Mama jej to vždy zakázala, no keďže je noc tak to nikto neuvidí ani nezistí, však? Ako sa hovorí, čo oči nevidia, to srdce nebolí.
Pokúsila sa znova si ľahnúť a zaspať, avšak stále sa nevedela preniesť do ríše snov. V hlave sa jej stále prehrával ten istý obraz. Stále ten... Z myšlienok ju vytrhlo mňaučanie. Niekde vonku musela byť mačka, ktorú minimálne mučili. Obrátila sa na druhý bok a pokúsila sa nevšímať si to. Na ucho si pritlačila poštár, no musela vstať a pozrieť sa, prečo tak strašne mňaučí. Nazrela cez okno a bola tam čierna mačka. Pod nočnou lampou sedela a pozerala sa okolo. Potom sa pozrela smerom k oknu. Ako to? Ona sa pozrela na mňa? preblyslo jej hlavou.
Išla do skrine a vybrala si sveter. Potichu ako myška vyšla z izby a prebehla po schodoch, našuchla si rýchlo iba papuče čo boli pri dverách a vyšla von. Brána pre ňu nerobila vôbec žiaden problém, hravo ju preskočila. Pozrela sa pod tú lampu, ale tá mačka tam nebola. Poobzerala sa ešte všade naokolo, no nikde nebola. Pokrčila plecami, jej chyba. Išla späť domov, ale znovu sa ozvalo to otravné mňaukanie. Obzrela sa. Stála rovno za ňou a pozerala sa jej rovno do očí. Inori zacítila jemnú bolesť v hrudi, ktorú odignorovala a čupla si ,,Nekooo~." zavolala na ňu a ona prišla. ,,Ty asi niekomu patríš, čo?" Zobrala ju dnu, aj keď vedela, že by mama nesúhlasila. Najprv ju zobrala do kúpeľne, kde jej umyla aspoň trochu packy. ,,Takže mači... *pozerá sa* kocúrik, chceš tu chvíľu bývať?" ,,Miau."
Zobrala si ho do izby a položila na posteľ. ,,Hmmm... ako ťa budem volať? Žeby.... ja neviem! Ako sa voláš? Asi mi to nepovieš, čo? Budem ťa volať..." ,,Chris." Alice potriasla hlavou, a pomyslela si, že sa jej to asi zdalo, no aj tak ho tak pomenovala. ,,Takže budeš Christopher!" Usmiala sa na neho. Nechápala, prečo ju zachvátila taká nostalgia pri tom mene, ale vedela, že je to niečo, čo si pamätať nechce.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Lairai Lairai | Web | 14. dubna 2013 v 17:24 | Reagovat

Krátké,ale fajn :3

2 Kira*Yume Kira*Yume | E-mail | Web | 14. dubna 2013 v 18:52 | Reagovat

škoda že to je tak krátký :(, chcu další část :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama