My life comes to the end...

5. dubna 2013 v 23:15 | ~Takanashi Inori~
Je tu moja prvá poviedočka ^^ Robila som to do školy a tam musíme písať v prítomnom čase, tak som to upravovala, ale je možné že niekde som sa aj pozabudla, tak si to nevšímajte -.-"


Emma išla zamyslená zo školy a v tom zbadala muža, ktorého veľmi dobre poznala. Chvíľu sa na ňu pozeral, aj ona na neho, no po chvíli sa usmiali na seba. Rozoznala na ňom tvár kamaráta z detstva a rozbehla sa k nemu.
,,Jack!" usmiala sa na blonďáčika.
,,To už je doba Emma, ako sa máš? Od kedy sme sa odsťahovali, však?" povedal a odvrátil zrak. Bol celý nervózny.
,,Presne, to už bude 4 roky. To znamená, že máš už 24, však? Čo by som dala za to ja, teraz som posledný rok na strednej."
,,Práve že by si si to mala užívať. Potom budeš musieť pracovať," uškrnul sa na ňu. Milovala ten úškn.
,,To mi ani nepripomínaj."
,,Príde po mňa auto, nechceš sa ísť niekam najesť?"
,,Jasné." O chvíľu prišlo drahé auto a nasadli si.
,,Kam to vlastne ideme?" spýtala sa Emma. Pozrela sa na jeho smutnú tvár. Nerozumela prečo je taký smutný a nervózny. Žeby niekto umrel?
,,Prepáč," Jack jej priložil k ústam napustenú vreckovku niečim divným. Spočiatku sa snažila protestovať, ale o chvíľu už nevedela o sebe.
Tma. Cítim ako padám. Pokúsim sa nadýchnuť, ale uvedomím si, že som vo vode a topím sa. Prudká bolesť v hrudi mi zatemňila mysel a po chvíli, keď to prešlo som otvorila oči. Načiahla som ruku a pokúsila som sa o niečoho zachytiť, ale nič tu nie je. Iba tma...
Emma sa zobudila celá spotená.. Ležala na starom gauči prikrytá mužským sakom. Pozrela sa vedľa seba a tam sedel Jack na zemi s hlavou opretou o gauč. Zamumlala ospalo len Jackove meno, on sa pomrvil a pomaly otvoril oči.
,,Ah, Emma. Prepáč mi to, no teraz radšej spi. Neboj sa, nič sa ti nestane." Bola stále unavená z toho čo jej dal, viečka sa zdali také ťažké a znova zaspala.
Tentoraz je všade naokolo svetlo a sviežo. Keď som otvorila oči zistila som, že všade je biela farba. Prešla som sa po tej ničotne bielej a čupla si, aby som zistila čo je povrch po ktorom chodím si a prejdem jemne rukami po imaginárnej, alebo vlastne len neviditeľnej zemi. ,,To je tráva," zamumlem si sama pre seba a idem ďalej. Dostala som skoro infarkt, lebo keď moje nohy spravili krok a zistili, že je tam schod, ktorý nie je vidieť. A nie jediný, presne 24. Neisto som išla dopredu a ucítila mokré topánky. Počula som aj vodu, ako žblnkoce. ,,Žeby to bolo jazero?" Idem ďalej do vody a je stále hlbšia a hlbšia. Z ničoho nič prestanem mať pôdu pod nohami a potopím sa. Čierna tma pohltí biele svetlo a pokračuje to presne ako v predtým. Načiahnem ruku aby sa o ničo zachytila, ale nikde nič nie je. Iba tma. No tentoraz sa z toho sna nezobudím. Padám ďalej a ďalej. Pomaly som zavrela oči. Počula som hluk... hluk, ktorý znie ako zo sna, stlmený. ,,Otec, čo to robíš?" počujem Jackov hlas.
,,Tí naničhodníci nám nedajú peniaze."
,,Otec!"
,,Nemám cenu ju tu nechávať žiť a dýchať ten drahocenný kyslík. "
,,Otec, si mimo. Možno si to ešte premyslia. Dáme im o trošku nižšie výkupné a určite za ňu zaplatia..."
,,Veď presne to očakávajú! Myslíš že im na to skočím? Nie! Dám im nižšie výkupné tak jedine za jej mŕtvolu! Možno to potom príjmu, keď budú plakať."
,,Ja ti hovorím že jej neskrivíš ani jeden vlas na hlave."
,,Buď ticho, lebo budeš šťastný keď umrie takou rýchlo smrťou. Alebo snáď chceš..."
,,Nie, to nie. To by si neurobil."
,,Keď nebudeš ticho tak áno."
Stále som padala vo vode. Keď otvorím oči uvidím slabé svetielko pred sebou. Natiahla som za ním ruku a svetlo pohltí tmu, z čiernej sa stane biela.
Otvorila oči a uvedomila si, že naťahuje ruku. Vedľa nej stál starší muž a pritlačal jej na hlave k spánkom pištoľ. Kúsok od neho stál Jack, celý roztrasený a so slzami v očiach plakal ako malé dieťa.
,,Otec, prestaň. To nemôžeš urobiť. Pochop ma. Ja..." spadol na kolená a chytil si jednou rukou hlavu. Chcel sa skryť pred celým svetom a plakať, vyrvať si srdce z hrude.
,,Otec, prosím ťa, nie."
,,Maj sa. Snáď za mŕtvu dostaneme tak isto ako živú." Zaznel výstrel a zostala len tma...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Lairai~ Lairai~ | Web | 6. dubna 2013 v 10:41 | Reagovat

Ow,to je tak napínavý *w* Rychle sem s dalším dílem :D

2 Kira*Yume Kira*Yume | E-mail | Web | 6. dubna 2013 v 13:20 | Reagovat

:O no sakra! ten šmejd ji zastřelil, chudák ani si pořádně neuvědomovala co se to vůbec kolem ní děje :/ smutná a fakt úžasná povídka, a bude ještě další díl nebo tenhle byl jen jeden? doufám že ne :3 :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama